Manipulácia v televízii

Autor: Lucia Klobušníková | 28.5.2013 o 9:27 | (upravené 28.5.2013 o 17:35) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  152x

Svet je hore nohami! Ľudia vyhadzujú svoje televízne prijímače na smetiská a kopí sa ich tam toľko, že ich už ani nikto nekradne. Generálni riaditelia, výrobné štáby, moderátori, redaktori sú na pokraji nervového zrútenia. Sledovanosť klesá rýchlosťou internetu. Mnohé televízne stanice už skrachovali a tie preživšie ku tomu nemajú ďaleko. Celé ľudstvo prešlo duševnou zmenou, hodnoty sa zmenili. Televízia im už nemá, čo ponúknuť. Čas strávený s ňou im už nikto nevráti. Uvedomujú si to, viac ju už nezapnú. Trávia viacej času zo svojou rodinou a priateľmi, siahajú po knihách, po poznaní, pestujú si zeleninu, počúvajú spev vtákov, objímajú stromy v lese, obdivujú kvety v parku, menej sa stresujú viac sa usmievajú.Chcú žiť zdravo a slobodne.

 

Ach, krásna predstava, ale teraz späť do reality. Bohužiaľ, pravý opak je pravdou. Svet je síce hore nohami ale tak „normálne". Televízia už od svojho vzniku v 20. storočí vládne ľuďom. Jej boom nastal po roku 1989, keď ľudia zničení svetovými vojnami hľadali nejakú útechu. Zdeprimovaní z toľkého vraždenia, prelievania nevinných životov, hladu a celkovej beznádeje ako ich život pôjde ďalej objavili fenomén menom televízia. Tá och chytila do svojich chápadiel a drží doteraz! Zo začiatku ju málo kto vlastnil, chodila sa pozerať do televíznych miestností. Fascinovala tým, že bola iná. Reálny svet sa zrazu preniesol na plátno, dali sa sledovať výjavy zo života, ktoré sa už udiali. Fascinujúce.

 

V časoch jej začiatkov, „múdre hlavičky" prišli na spôsob ako ju využiť na manipuláciu ľuďmi. Smutné. Za čias Hitlera nebolo nič nezvyčajné, keď sa vytvoril nejaký dokument o koncentračnom tábore, ktorý v ňom pôsobil ako najlepšie miesto na zemi, do ktorého každý chce ísť. Doteraz si spomínam na scénu z jedného filmu, keď dvaja malí chlapci tajne spoza dverí sledovali ako ľudia na plátne v koncentračnom tábore pracujú a potom sa s úsmevom poberú do hostinca v strede tábora. Jeden z nich je v úplnom vytržení a prosí druhého, aby mu to ukázal. Pri predstave ako sa to končí, ma mrazí do teraz. Je to smutné, ale ľudia verili tomu, čo videli, vnímali to ako realitu. Hlavne preto, že išlo o „dokument" o „prezentovanie skutočnosti".

 

Počas 2. svetovej vojny nebolo nič výnimočné, keď sa v Nemecku vysielali správy, že Nemecko vyhráva a pri tom už bolo porazené. A to ani nehovorím o vykonštruovaných procesoch v ktorých boli odsúdení ľudia, ktorý sa ničím neprevinili, ale režimu nevyhovovali a tak sa na nich niečo našlo.  Takýchto prípadov by sme našli tisíce v minulosti i teraz.

 

Cenzúra bola nástrojom výraznej manipulácie a to neplatilo len pre televíziu, ale pre  média všeobecne. Von mohlo ísť len to, čo vyhovovalo režimu, ktorý bol práve pri moci. Prísna kontrola spôsobila vysielanie Československej televízie v prvých rokoch zo záznamu. Naživo išiel len šport.  Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa situácia trochu zmenila. Cenzúra  i manipulácia bola zakázaná, bola povolená sloboda prejavu. Vznikla 1. a jediná verejnoprávna televízia na Slovensku. Dnešná STV. Vytvorili sa možnosti pre vznik súkromných televízií. 1. Bola Markíza od roku 1996 nám i ona spríjemňuje večery.Niečo zakázať je  pekné ,no neúčinné.

 

Niektoré správy sú tak šikovne postrihané, že pôvodný  význam sa niekde stratí. Či  náročky, alebo nie, o tom by sme mohli polemizovať. Informácie sú však zložené zo slov, nie všetky synonyma v nás zanechávajú rovnaký dojem, keď ich počujeme. Správnym výberom môžeme veľmi ľahko  úplne nudnú správu pretransformovať na dramatickú. To isté sa týka obrazu. Málo kedy sa stáva, že vidíme naozaj to, čo sa deje práve vo chvíli nehody. Na to, aby to tak bolo, je priveľa správ z rôznych nešťastí zobrazovaných ako cez „kopirák". Zapneme si noviny, na obrazovke vidíme autonehodu zranené bolo malé dieťa, prešiel ho opitý vodič, mama narieka v pozadí, v popredí sa pýta moderátor náhodného svedka čo sa stalo. Ten nám oduševnene porozpráva, že vodič šiel rýchlo, nezastavil a podobne. Ale to, že pred tým, než sa zapli kamery zašiel niekto z týmu za náhodným okoloidúcim, povedal mu, čo má povedať už nevidíme.  Možno je to chyba aj nás divákov, lebo dychtíme po akcii, po vzrušení, a keby nám len sucho niekto povedal, čo sa stalo so záberom na cestu, druhýkrát by sme prešli na „živšie" správy.

 

Dejú sa vo svete dobré veci? Je naozaj taký hrozný a ľudstvo bezcitné a zlé? Tieto otázky ma prepadnú vždy, keď pozerám správy, a to ani nemusím sledovať kriminoviny. Aj to je istým spôsobom manipulácia, ľudia dychtia po senzácii, chcú vedieť čo kde a komu sa stalo. Pri násilných a zlých správach ich prepadne pocit, strachu a ten majú radi. Keby to tak nebolo neboli by čísla sledovanosti také veľké, televízia im dáva len, to o čo majú záujem. Chcela by som vidieť koľko ľudí by ich sledovalo keby vysielali samé radostné novinky. Komu sa narodili šteniatka, kto vynašiel nový liek, vyhral významnú umeleckú cenu a podobne. Skoro nikto.

 

O tom svedčí aj programová štruktúra našich súkromných televízií, ktoré majú v tvorbe voľné ruky. Keď práve nesledujete ranné, obednajšie, poobednajšie, večerné správy alebo krimy, tak sa  dívate na „spravodlivé" vraždenie akčných hrdinov, šialené naháňačky, psychopatov, zločincov, hororové snímky a prírodné katastrofy. Ak je náhodou víkend, môžeme vidieť nejednu rozprávku, kde zvieratka medzi sebou bojujú a deti sa smejú z toho, keď si robia navzájom naschvál. No a čo tam po tom, keď je násilie použité v mene dobra.  Aby sme im nekrivdili tak sa ešte môžeme dívať na romantické seriály a telenovely , ktoré by tiež neboli zaujímavé keby hlavný hrdinovia neboli zmietaní zakázanou vášňou, intrigami a netrpeli by nešťastnou láskou prípadne necítili nenávisť. Všetci vieme, že príde „Happyand". Ten nie je zaujímavý. Zaujímavejšie je sledovať tú tŕnistú cestu do cieľa.

 

Môj úplne obľúbený program tvoria reklamy. Matematika mi nikdy nešla, to je asi dôvod prečo mám stále pocit, že naše stanice prekračujú stanovený denný limit pre reklamu minimálne dvojnásobne. Zbytočne sa budeme rozčuľovať. Keď ste študentom masmediálnych štúdii ako ja, možno vám sledovanie reklám príde zábavné, hlavne keď môžete v priamom prenose vidieť manipulačné triky o ktorých ste sa predtým učili. Špecialisti v tomto odbore nás majú prečítaných. V mnohých sa vyskytujú tie isté prvky. Nech nám chcú predať hocičo pravdepodobne siahnu po motíve rodiny, malého dieťaťa alebo milučkého šteniatka, poprípade iného mláďatka a použijú polopatistický štýl vysvetľovania: Milá usmievavá blondína vám rada vysvetlí prečo máte fľak na blúzke a ona nemá.  Smutné je, že keď sa raz za čas objaví reklama s umeleckou hodnotou nie je taká úspešná ako tie oveľa primitívnejšie. O čom to asi svedčí...

 

Ďalším spôsobom ovplyvňovania ľudskej mienky je umiestňovanie produktov do televíznych seriálov, to je najlepšia reklama, vidím, že chlap v seriály pije pivo, dostanem chuť aj ja a kúpim si presne to, čo on a už je ruka v rukáve. Tu sa dostávame k jednému z mnohých využívaných prostriedkov a tým je naše podprahové vnímanie, schopné vnímať signály, ktoré si ani neuvedomujeme. Tieto signáli majú mechanickú a magnetickú povahu. Sú to signály nesené zvukom a svetlom. Tvorcovia filmov, reklám, seriálov nás lákajú na príjemnú hudbu, krásne farby, svetelné a zvukové efekty. Všetko by bolo super, keby nám vo svojej podstate neškodili.  Využívajú rôzne uhly pohľadu, odtiene farieb na ktoré nie sme zvyknutí a aj keď nás fascinujú nevieme ich vstrebať. Okrem toho narúša náš spánok a denný cyklus. Pri pravidelnom a častom sledovaní vzrastá agresivita.

 

Nemôžeme zo všetkého viniť televíziu. Je to predsa médium vytvorené ľuďmi a pre ľudí. A tí čo nami prostredníctvom nej manipulujú sú tiež len ľudia a robia to lebo my sa tomu nebránime. Neprekáža nám to. Na jednej strane sa rozčuľujeme nad jej obsahom a zabúdame na to, že sme si ho v podstate vytvorili sami. Sila televízie spočíva v tom, že za ňou stojíme, že ju podporujeme tým, že ju sledujeme  a tí, ktorí to tak nerobíme spolu dúfajme, že sa raz svet otočí hore nohami tým správnym spôsobom!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?